tag:blogger.com,1999:blog-64607473327094930352024-03-13T10:49:11.384-07:00Fame caninaPachínhttp://www.blogger.com/profile/01662978932517732172noreply@blogger.comBlogger1125tag:blogger.com,1999:blog-6460747332709493035.post-51187578088850384352009-08-23T14:40:00.000-07:002010-07-10T01:30:34.616-07:00O outro Pachín<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv3WV0yEkjiLFLmkgoX6wVcU4MI-ejx0qIfFQbo2JNhpqmkvYzMv2IQrrNyq1Mf9muwntUVzVjyU8Epr5pbwUdk7evfxK2ff87289JAnSl61Dc4SBHLghNEkMCajPU3l03mpN0G2pQJyo/s1600/IMG_0098.JPG"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 400px; height: 267px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiv3WV0yEkjiLFLmkgoX6wVcU4MI-ejx0qIfFQbo2JNhpqmkvYzMv2IQrrNyq1Mf9muwntUVzVjyU8Epr5pbwUdk7evfxK2ff87289JAnSl61Dc4SBHLghNEkMCajPU3l03mpN0G2pQJyo/s400/IMG_0098.JPG" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5492191776545276882" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMHW6KOJDHPlVxTfy9IuCpOh3y7yp_PpqwxgSMMFmy8IYU9wuF1nFNsm_BkiC02ztMsEAXB8ft8smEgVnfWz1rBp5D3hH1IUHYXMkFyB0m1DC6SbvXsBi2O9oIH0gZgq2uk14UyFQ2u9E/s1600/IMG_0098.JPG"></a><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh89WYwE0SPcSadefB-byS9H6-0SnFzcwfLK_V5oulsCXG7Ldbn4PoDtddjzWc4exGoKI8Wh2tJz_PDYC7qJzlLJd9cjOBOOfCL9nfMyVufRp_kAxq6FlhasxK-zSmrxBwHZ1WhIaIv_RU/s1600/IMG_0098.JPG"><br /></a><div style="text-align: justify;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:x-large;"><b>N</b></span>un tempo disque falaban os animales. Andrómenas. Está ben que se lle conte a nenos da teta, pero non a min que levo rillado catro codias. Todos os días estase a refacer a verdade. Fai unha chea de tempo que non oio falar seriamente do "Ángel de la Guarda", nin dos Reis Magos. E quén sabe cántas cousas máis que hoxe teño por certas irán cambeando en min. Voume alonxando do berce, coma quen dis.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"><div style="text-align: justify; ">Boa estaría que os animais falasen coma nós. Os paxaros, o gando as lebres. ¡Qué rebumbio! Talvez se entendan sin conversar, ou non percisarán entenderse. Hai moitos homes e mulleres que parolan na mesma lingoaxe e tampouco se entenden.</div><div style="text-align: justify; "><br /></div><div style="text-align: justify; "> Miña nai tenme dito que lle gostaría ver, siquera un intre, o río valdeiro, sin agua. A min tamén. Pero inda me houbese chistado máis escoitar un parrafeo entre vacas, porcos, ou galiñas...¡Cántas cousas se cavilan! E todo dende que tiven a Pachín.</div><div style="text-align: justify; "><br /></div><div style="text-align: justify; "><span class="Apple-tab-span" style="white-space: pre; "> </span>Porque Pachín sí que falaba. Á súa maneira. Falaba cos ollos, co rabo, coas patas. Eu entendíao tan ben coma se pronunciase palabras. Non parecía un can. Tiña entendemento de persoa.</div></div><blockquote><div style="text-align: justify;"><span class="Apple-tab-span" style="white-space:pre"> </span></div></blockquote><div style="text-align: right;">Xosé Neira Vilas, <i>Memorias dun neno labrego</i></div>Pachínhttp://www.blogger.com/profile/01662978932517732172noreply@blogger.com0